monika a richard

SPOLOČNÁ CESTA PLNÁ VZÁCNYCH CHVÍĽ

Otvárame hranice nekonečnosti bytia, nekonečnosti tvorenia, 
nekonečnosti rodu v plynutí života.


monika a richard

NAVŽDY SA ZACHOVÁ V PAMÄTI STUŽKOVÁ ...

Na strednej škole sme boli spolužiaci. Raz sme dostali za úlohu práve my dvaja zorganizovať stužkovú slávnosť. Mladí ľudia plní entuziazmu a nápadov. V hlavách sme mali myšlienky o veselej zábavnej udalosti. Vtedy v roku 1988, sa stužkové robili vcelku formálne. Očakávalo sa, že to bude upravená, uniformovaná udalosť. Veď predsa vstupujeme medzi dospelákov, tak aby sme sa tak i začali správať. My i viacerí spolužiaci sme sršali nápadmi o rôznych vylepšeniach zábavy, ktoré prinesú zážitky a veselie. Zo strany "autorít" sme dostali mantinely, aby sme všetko pripravili na patričnej úrovni "ako sa patrí".

Moc sa nám toho nepodarilo prepašovať do oficiálneho katalógového formátu stužkovej slávnosti, no vytiahol to nakoniec skvelý duch nášho triedneho kolektívu. Atmosféra bola krásna, užili sme si to, lebo sme sa na to veľmi tešili. Boli sme skvelý kolektív mladých ľudí a dodnes toto prepojenie medzi nami trvá. Ešte vždy sa radi a v hojnom počte stretávame na pravidelných stretávkach zo strednej školy.

Snáď ani nebude ťažké uhádnuť, kto ich organizuje. Dodnes my dvaja. Vtedy ešte "iba" spolužiaci, dnes už tri desaťročia manželia.

Na začiatku sme mali iba jeden druhého ako väčšina zamilovaných.
A tiež veľké sny o láske, o šťastnom živote a nádhernej rodine.

Začínali sme skromne, najprv v izbe u rodičov.
A začali sme si budovať svoje rodinné hniezdečko v malom starom hlinenom domčeku.

Dotyky vzájomnej prítomnosti.

Jedno sme od počiatku našich dní milovali zo všetkého najviac. Krásne strávený čas, pocity prežívať blaho byť spolu. Dotyky fyzické, no najmä dotyky cez srdcia, dotyky krásneho slova, dotyky pohľadom do očí, dotyky vzájomnej prítomnosti. Spoločné chvíle, posedenia, oslavy, zážitky, vychádzky, nákupy, návštevy, stretnutia malé i veľké, cestovanie a spoznávanie krásnych miest a najmä ľudí, odhalovali naše túžby, ktoré sme si radi plnili. Cestovanie s deťmi za ich športami sa počas viac ako dvoch desaťročí dialo snáď nekonečne veľa krát s túžbou podporovať v nich talent na hokejových štadiónoch, súťažiach karate alebo na husľových koncertoch. Raz v oblekoch, inokedy zase v tričku a karaťasoch. 

Milióny obrazov nás a našich rolí vždy v sebe nesú hlboký zážitok, majú pevné miesto v srdci každého z nás. 


monika a richard

Postoj chvíľa, buď naplnená

Stretnutia, ktoré sme poriadali súkromne, boli vždy plné radosti, zábavy pre každého, zapojenia takmer všetkých zúčastnených do deja. Takmer všetky oslavy sa niesli vo veľmi spontánnej atmosfére plnej radosti, smiechu, šťastia, ... , zážitkov rôzneho druhu. Väčšinou sme zapájali všetkých do diania a atmosféra bola úžasná. Boli a sú to chvíle, ktoré milujeme. Radi spájame ľudí. Šíriť dobro a dobré veci, ktoré vychádzajú zo srdca. Robí nám radosť, keď vidíme ľudí okolo nás šťastných. Vtedy sme šťastní my.

"Vy, kávičkári!"

Čím viac priateľov prichádzalo do nášho života, tým viac sme túžili zdieľať to, ako krásne sa dá prežívať každá chvíľa, každý jeden moment života. Ako sa s príchodom každého nádychu a výdychu otvárajú možnosti zažiť niečo nové a krásne, silné, čo rozohrá naše emócie. Stačí trocha pokoja a ľudského súznenia a otvára sa neskutočný potenciál ako prejaviť zatiaľ neprejavené a zažiť radosť života iným novým spôsobom.

Už od čias prvého zaľúbenia sme boli snílkovia. Dnes by človek povedal: Kávičkári. Dvaja, ktorých krásny moment, napríklad príjemná vôňa kávy štartuje k tvoreniu niečoho krásneho. Deti sa nám pravidelne smejú: "Nóó zase! Vy keď si dáte tú vašu kávičku, už zase ideme niečo prerábať alebo čosi kamsi preorganizovať, prerobiť, vylepšovať 🙂" 

Pri jednej z mnohých kávičiek vznikol nápad. Veď to zdieľajme a organizujme aj pre iných ľudí presne s takým zámerom, zažiť chvíle radosti, šťastia a naplnenia.

Chvíľa, keď to prišlo

Vznikol úžasný nápad, tešili sme sa ako malé deti. "Poďme, ideme organizovať krásne zážitkové eventy, kde sa budú ľudia stretať pre niečo hlboké, zmysluplné, niečo spojené s tými najkrajšími hodnotami a darmi, ktoré si ľudia nosia v sebe. Stretnutia o úžasnom jedle, rozmanitých chutiach, príjemenej hudbe, umení, tanci, akejkoľvek tvorbe, ktorú ľudské srdce a ruky vytvorili.

Práve prišla jar 2020, jar ktorú nikto nečakal. Bolo tesne po termíne prvého plánovaného, no neuskutočneného Valentínskeho bálu v nádhernom prostredí kaštieľa, s báječným jedlom a skvelou hudbou, programom plným umenia a krásy. Žili sme prípravou 3 mesiace. Napĺňalo nás to, tešili sme sa preveľmi. Bál neuzrel svetlo sveta, dnes už je to jedno prečo.

Aj všetky plánované nové zážitkové eventy putovali do šuflíka.


Prišli úplne iné starosti.

Toto nikto nečakal

Jarou 2020 zmietali iné starosti a pocity. Od prvých prehnaných strachov o život pre pandémiu, cez obavy o ďalšie súkromné i podnikateľské veci, až po rozčarovanie, že ako ľudia sa nemôžeme stretať a zažívať spoločnú radosť. Niečo, čo ľudia milujeme a je to v nás.
V našej podnikateľkej oblasti už zopár rokov spájame ľudí vo sfére biznisu. Prezentácie, školenia, vzdelávanie. Malé i veľké podujatia pre ľudí zo SR i ČR s úspešnými prednášajúcimi a hosťami z celého sveta. Práve sme boli na najlepšej ceste obohacovať dovtedy trocha formálne obchodné eventy na nové, kde by sa ľudia spoznávali viac ľudsky a spoločensky. Aby sme sa stále viac spoločne tešili, smiali, zabávali, zažívali pekné veci.

Prišiel rok s prívlastkom "online". Zrazu sme videli desiatky a stovky ľudí na obrazovkách, videách, v zoznamoch, emailoch, vo videozáznamoch. Naše zručnosti oceňujú ľudia pre online riešenia prezentácií, webstránok, e-mail marketingu, automatizovaného predaja. 

Pocity cez dotyky blízkosti človeka človeku sa však vytratili. A znova ich postupne hľadáme prvými krokmi v Novej Zemi.

Skutočný domov je, keď je rodina doma

V roku 2020 sme boli spolu ako rodina asi najviac ako sa dalo. Mali sme čas na rozhovory, debaty, hry, do nekonečna opakované rituály v priestoroch domácnosti. Slová prosím, ďakujem, urobme to spolu, ... Niekto by povedal ponorka. Pre nás to bolo a je šťastie a užívame si to. Spoločné chvíle. Prežívané v prítomnosti a slnkom v srdciach.  

A niečo veľmi vzácne sa postupne rozvoňalo v našom domove a prinieslo ešte viac lásky, krásnych vzťahov a nových priateľstiev.
Viete čo to vonia? Čítajte a privoňajte tu.

A prišla chíľa a s ňou myšlienka

Pri kávičke samozrejme 🙂: "Zdieľajme s ľuďmi ako to robíme, v čom je tá pravá esencia prežívania spoločných chvíľ".
Ďalší nápad bol na svete. A k tomu more otázok. Ako nájdeme na ne odpovede? ... a zaznelo: "Miláčik! Dáš si kávičku? 🙂


monika a richard